Život Prešova
online
online
Regióny žiadajú Čaputovú, aby nepodpísala zákon, ktorý im zníži príjmy
02.10.2019 Banská Bystrica
Banská
Bystrica 2. októbra (TASR) – Iniciatíva Cesty pre Slovensko požiadala v
týchto dňoch listom prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby nepodpísala
nové znenie zákona o dani z príjmov. Pridala sa tak k iniciatíve
združenia krajov SK8 a Únie miest Slovenska na zastavenie novely zákona o
zvýšení nezdaniteľnej časti základu dane. TASR o tom informoval
zástupca iniciatívy Ondrej Lunter.
Iniciatíva Cesty pre Slovensko podľa neho uznáva nutnosť znižovania daňovo-odvodového zaťaženia, ale nestotožňuje sa s formou riešenia, ktorú zvolila strana Most-Híd. „Mrzí nás, že pri koncepcii zákona predkladatelia podľa všetkého nezohľadnili budúce spoločenské potreby," píše sa v liste prezidentke.
Napriek protestom regiónov bola novela zákona o zvýšení nezdaniteľnej časti základu dane v Národnej rade SR schválená ústavnou väčšinou. Nové znenie zákona zvyšuje nezdaniteľnú časť základu dane z aktuálneho 19,2-násobku na 21-násobok životného minima, čo priemerne zarábajúcemu človeku ušetrí na daniach každý mesiac päť eur. Regióny však zdôrazňujú, že im toto opatrenie každoročne zníži rozpočty spolu o 150 miliónov eur a trpieť tým bude každý občan.
Novela zákona by mala spôsobiť dieru v rozpočtoch krajskej samosprávy vo výške 44,7 milióna eur, mestám a obciam ubudne približne 100 miliónov eur ročne.
"V ostrom kontraste s okliešťovaním samosprávnych rozpočtov je prehlbujúca sa demografická kríza a s tým súvisiaca potreba rozširovať infraštruktúru sociálnych služieb. Už niekoľko rokov totiž kapacity sociálnych služieb starajúcich sa o seniorov nepostačujú. V roku 2014 na miesto v zariadeniach pre seniorov a špecializovaných zariadeniach čakalo 1983 ľudí, v roku 2017 sa toto číslo vyšplhalo až na 7511," pripomína iniciatíva. Bez snahy o zvrátenie aktuálneho trendu bude podľa nej čakateľov do týchto zariadení o desať rokov vyše 20.000.
Finančná zodpovednosť za vládne opatrenia, akým je napríklad aj tohtoročný zákon o obedoch zadarmo, či rekreačné poukazy, končí často podľa iniciatívy práve na pleciach samospráv.
Samosprávy zdôrazňujú, že na realizáciu týchto opatrení im však zákonodarca nevyhradzuje primerané prostriedky a teraz im z nich navyše i uberá. Opierajú sa aj o Európsku chartu miestnej samosprávy, ktorú Slovensko ratifikovalo v roku 1999. Podľa tejto charty majú mať "miestne orgány ... v rámci hospodárskej politiky štátu právo na primerané vlastné finančné zdroje, s ktorými môžu voľne disponovať v rámci svojich právomocí" a tieto finančné zdroje majú byť "úmerné kompetenciám, ktoré im ukladá ústava alebo zákon".
"Dôsledky novely zákona pocítia cez chýbajúce finančné prostriedky na základné služby všetci občania," zdôrazňuje iniciatíva. Jej zástupcovia preto vyjadruje nádej, že prezidentka vezme tieto skutočnosti na vedomie a zákon vráti do parlamentu.
Iniciatíva Cesty pre Slovensko podľa neho uznáva nutnosť znižovania daňovo-odvodového zaťaženia, ale nestotožňuje sa s formou riešenia, ktorú zvolila strana Most-Híd. „Mrzí nás, že pri koncepcii zákona predkladatelia podľa všetkého nezohľadnili budúce spoločenské potreby," píše sa v liste prezidentke.
Napriek protestom regiónov bola novela zákona o zvýšení nezdaniteľnej časti základu dane v Národnej rade SR schválená ústavnou väčšinou. Nové znenie zákona zvyšuje nezdaniteľnú časť základu dane z aktuálneho 19,2-násobku na 21-násobok životného minima, čo priemerne zarábajúcemu človeku ušetrí na daniach každý mesiac päť eur. Regióny však zdôrazňujú, že im toto opatrenie každoročne zníži rozpočty spolu o 150 miliónov eur a trpieť tým bude každý občan.
Novela zákona by mala spôsobiť dieru v rozpočtoch krajskej samosprávy vo výške 44,7 milióna eur, mestám a obciam ubudne približne 100 miliónov eur ročne.
"V ostrom kontraste s okliešťovaním samosprávnych rozpočtov je prehlbujúca sa demografická kríza a s tým súvisiaca potreba rozširovať infraštruktúru sociálnych služieb. Už niekoľko rokov totiž kapacity sociálnych služieb starajúcich sa o seniorov nepostačujú. V roku 2014 na miesto v zariadeniach pre seniorov a špecializovaných zariadeniach čakalo 1983 ľudí, v roku 2017 sa toto číslo vyšplhalo až na 7511," pripomína iniciatíva. Bez snahy o zvrátenie aktuálneho trendu bude podľa nej čakateľov do týchto zariadení o desať rokov vyše 20.000.
Finančná zodpovednosť za vládne opatrenia, akým je napríklad aj tohtoročný zákon o obedoch zadarmo, či rekreačné poukazy, končí často podľa iniciatívy práve na pleciach samospráv.
Samosprávy zdôrazňujú, že na realizáciu týchto opatrení im však zákonodarca nevyhradzuje primerané prostriedky a teraz im z nich navyše i uberá. Opierajú sa aj o Európsku chartu miestnej samosprávy, ktorú Slovensko ratifikovalo v roku 1999. Podľa tejto charty majú mať "miestne orgány ... v rámci hospodárskej politiky štátu právo na primerané vlastné finančné zdroje, s ktorými môžu voľne disponovať v rámci svojich právomocí" a tieto finančné zdroje majú byť "úmerné kompetenciám, ktoré im ukladá ústava alebo zákon".
"Dôsledky novely zákona pocítia cez chýbajúce finančné prostriedky na základné služby všetci občania," zdôrazňuje iniciatíva. Jej zástupcovia preto vyjadruje nádej, že prezidentka vezme tieto skutočnosti na vedomie a zákon vráti do parlamentu.
www.ZIVOTPO.sk
